Výstava približuje obdobie osmanskej expanzie v regiónoch Gemera-Malohontu a Novohradu v 16. a 17. storočí. Návštevníkom predstavuje dramatické dôsledky porážky uhorského vojska v roku 1526, ktorá otvorila Osmanom cestu až na územie dnešného stredného Slovenska. Výstava prezentuje zbierkové predmety osmanskej proveniencie – archeologické nálezy, militáriá či predmety každodennej potreby – ktoré dokladujú prítomnosť Osmanov na našom území.

Zároveň poukazuje na koexistenciu osmanského a uhorského sveta, ich vzájomné kontakty, obchodnú výmenu a kultúrne vplyvy. Výstava tak ponúka jedinečnú príležitosť nahliadnuť do obdobia, ktoré významným spôsobom ovplyvnilo dejiny regiónov Gemera-Malohontu a Novohradu.

Výstava poskytuje inovatívny pohľad na jeden z najdôležitejších prameňov hmotnej kultúry novoveku - fajky, ktoré sa v Európe začali bežne používať od 17. storočia. Fajky sú pre archeológa cenným nálezovým materiálom – napríklad v kontexte výskumov datovania novovekých vrstiev a zároveň sú nepochybným hmotným dokladom dávnych zvykov a módy, odrážajúcej sa vo fajčení tabaku.

Nakoľko fajky ako archeologický prameň majú obmedzenú výpovednú hodnotu, archeologické výskumy si často vyžadujú doplnenie formou interdisciplinárneho výskumu, napríklad z oblasti histórie či etnografie.

Maľovaný nábytok zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Prostredníctvom zbierkových predmetov a fotografií z fondu múzea výstava predstaví časť tradičnej kultúry Gemera-Malohontu - zariadenie interiéru, v podobe maľovaného nábytku pochádzajúceho z 2. polovice 18. a 19. storočia. Gemersko-malohontské múzeum začalo zbierku maľovaného nábytku budovať krátko po svojom vzniku v roku 1882, najpočetnejšiu skupinu tvoria maľované svadobné truhlice, ale aj truhličky na písomnosti, maľované postele, ozdobné police, rohové skrinky, maľované bytové doplnky. Jej realizáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Gemersko-malohontské múzeum získalo v roku 2024 v rámci akvizičnej činnosti súbor 688 historických pohľadníc o Rimavskej Sobote z obdobia od konca 19. do začiatku 21. storočia. Prezentovaný súbor 688 historických pohľadníc je unikátnou zbierkou približujúcou minulosť a (v mnohých prípadoch už aj) stratené zákutia Rimavskej Soboty. Táto ojedinelá zbierka nám ponúka fascinujúci pohľad na vývoj mesta v historickom období plnom politických, sociálnych a historických zmien. Častokrát na nich vidíme budovy a zákutia, ktoré už zanikli a pohľadnice sú takto dôležitými historickými dokumentmi.

Na jar v roku 2017 počas archeologického výskumu, pred výstavbou diaľnice M35, bolo pri juhozápadnom chotári obce Derecske (župa Hajdu – Bihar) objavené avarské pohrebisko a mimoriadny hrob avarského bojovníka z polovice 7. storočia. V hrobe bol uložený muž, ktorý zomrel vo veku 30 až 35 rokov. Pochovaný bol s úplnou výzbrojou (železný meč zdobený zlátením a striebornými kovaniami, luk obložený parohovými doštičkami, tulec s vyrezávanými parohovými a kostenými doštičkami, obsahujúci železné hroty šípov, železná kopija, lamelový pancier), ako aj s pozláteným strieborným bojovníckym opaskom.

Cieľom výstavy Gotická cesta – Európske dedičstvo je predstaviť návštevníkom fenomén Gotickej cesty, ako kultúrno-turistickej trasy, ktorá spája stredoveké sakrálne dedičstvo v regiónoch Gemer a Malohont. Ide konkrétne o súbor 12-tich gotických kostolov, v obciach Plešivec, Štítnik, Koceľovce, Ochtiná, Chyžné, Rákoš, Kameňany, Šivetice, Rimavské Brezovo, Kyjatice, Kraskovo, Rimavská Baňa, ktoré sú rozdelené do troch okruhov Gotickej cesty – Štítnický, Jelšavský a Rimavský. Exponátovú náplň výstavy budú tvoriť predmety a hnuteľné pamiatky z jednotlivých objektov, ktoré sú v správe cirkevných zborov. Návštevníci tak budú mať možnosť vidieť aj predmety, ktoré nie sú bežne viditeľné pri návšteve pamiatky.