Po necelom roku opäť predstavujeme verejnosti umelecké diela, ktoré Záhorská galéria nadobudla v priebehu roka 2025 kúpou alebo darom. Ide prevažne o autorky/autorov, ktorí sa v galérii predstavili samostatnou výstavou (Kristína Kandriková, Dušana Vrbovská, Vladimír Kovařík), alebo sme si v priebehu posledného roka pripomenuli ich nedožité jubileum (Michal Tillner 1895 – 1975). Karol Molnár (1903 – 1981) zasa patrí k významným regionálnym maliarom (rodák z Brezovej pod Bradlom).

Jakubove rozmerné kompozície predstavujú vesmíry organických, rastlinných, biologických tvarov a foriem. Sú prednesené rozrôznenou rukopisnou gestikou v dramatickej farebnej škále, často zjemňovanej šerosvitnou valérovou technikou. Pripomínajú barokové zvíchrené udalosti tvarov a farieb na klenbách chrámov a stropoch palácov.

Záhorská galéria v rámci svojej dramaturgie predstavovania popredných osobností regiónu prezentuje individuálnu výstavu slovenského sochára Miroslava Trubača (1986, Trnava). Výstava prináša prierez jeho figurálneho uvažovania v priestore od drobných figúr po veľkorysejšie inštalácie – pevné formy a citlivé, mäkké jadro vizuálnej výpovede.
Výstava uvádza jeho komornú sochársku tvorbu, „autoportrétnu“ plastickú mozaiku krehkých osobných výpovedí a intímnych rozhovorov o svojom mužskom svete, rodinnom zázemí aj s pocitom zneistenia a pochybnosti: ústredný Rodinný portrét (2007-25) s inštalovaním keramických hláv členov rodiny a bábovky na stole; Kompromis (2009) – dvojfotografia rodičov v starom ráme s prázdnou formou domu namiesto tváre, či Domov na cesty (2008).

Výstava doposiaľ neprezentovanej maliarskej tvorby M. Kubíčka (*1944 – †2020) pri príležitosti 6. výročia úmrtia umelca. Vystavené obrazy krátko pred smrťou daroval Záhorskej galérii. Ide o cyklus Biely vesmír a Obrazy z druhého sveta.

Výstava mladej autorky, absolventky FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici (2013 – 2019), dvojnásobnej finalistky súťaže Maľba roka, predstavuje zatiaľ najvážnejšiu prezentáciu jej maliarskej tvorby. Zameriava sa na osobitú reflexiu organického sveta prírody a jeho jedinečné metamorfózy v čase. V detailnom pohľade na platforme špeciálnej kombinácie klasickej „staromajstrovskej“ maliarskej optiky, digitálneho predobrazu a iných technických prístupov tlmočí najmä proces prirodzeného prírodného kolobehu – rastu a rozkladu čistých naturálnych hmôt, zdanlivo banálnych fragmentov najrôznejších vegetatívnych štruktúr, ktoré nachádza v bežnom lokálnom prostredí. Akceptujúc pritom vecnú i lyrickú poetiku, aspekt ekologický i psychologický motivuje diváka k úvahám o pulzovaní či relativite odvekých