Vek rotundy je z obdobia roku 830 (+/- 40 rokov). Vybudovaná bola na 95% ešte pred príchodom Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Odkryté múry majú podľa vedcov z Zurichu , Českej republiky či amerického Tusconu vypočítali, že odkryté múry majú viac ako 1100 rokov. Rotunda má svoju dvojičku v neďalekom Ducovom /Kostolec/. Okolo obidvoch boli palisádové dvorce patriace miestnej vládnucej vrstve.

Kostolík sa nachádza v Považskom Inovci a jeho krajinnom podcelku Krahulčie vrchy. Vzdialený je od obce Nitrianska Blatnica cca 5 km. Od roku 1530 sa tu schádzajú tisíce pútnikov vždy po sviatku sv. Juraja /24.apríla/. Tradícia pútí a vzťah ľudí k tejto nádhernej lokalite nebol prerušený ani bývalým režimom. Do dnešným čias sa nám zachovala aj vďaka stavebným úpravám už v 11.-13.storočí. Najväčším stavebným počinom bolo preklenutie ruín a akési znovuvztýčenie kostolíka v roku 1530. V roku 1655 bola pristavená veža, pustovňa a stredoveká škola, ktorej najvýznamnejším známym žiakom bol rodák z Košickej Belej Ján Scitovský - neskorší ostrihomský arcibuskup a kardinál, prímas mnohonárodného Uhorska.

Rotunda vznikla blízko vtedy frekventovaného horského prechodu /sedlo Gajda/ z Ponitria na Považie a ďalej až na Moravu. Pri archeologickom výskume, ktorý viedol prof. Alexander Ruttkay, boli objavené dva palisádové dvorce naväzujúce na seba. Celkovo sa našlo asi 150 kostrových hrobov, niektoré s nálezmi strieborných šperkov. Veľa artefaktov dokladuje ťažbu a spracovanie železnej rudy. O tom, že Nitrianska Blatnica sa stala dedičkou osady Púsť pri Jurkovi, svedčí aj testamentálna listina veľmoža Stojslava /† 1185/, potvrdená kráľom Belom III. Tento podľa mena staroslovenský veľmož zdedil po otcovi Sanad rozsiahle majetky na Považí a Ponitrí, čo svedčí, že takmer 300 rokov po páde Veľkej Moravy si jeho rod dokázal obhájiť tradíciu kultúry, majetku a moci.